Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

V čase, keď sa moc sústredila do rúk jednej strany, je preto vhodné opäť sa pozrieť na zúbky (tesáky?) vlastníkovi verejnoprávnosti v kontexte fungovania médií verejnej služby. Tým je podľa zákona o Rozhlase a televízii Slovenska parlament – a v preklade teda Smer. 

Pre svetlé zajtrajšky akejkoľvek peniazmi, mocou a konzumom decimovanej krajiny je úplne vedľajší politický víťaz volieb. Zvlášť v čase zámernej transformácie krajiny v krajinu oviec, respektíve v krajinu pastierov. Veď aj ten politický líder je len komerčný produkt. Ponuka dopyt. Ako by povedal klasik: „A vo to go.“

Je naivné sa domnievať, že hod lístka do urny bez zmeny volebného zákona a bez odstavenia partokracie a oligarchie od kormidla sa niečo v tejto krajine zmení k lepšiemu. Viac ako hod do urny by Slovensku pomohol celonárodný kop do urny.

„Teraz zistíme, krásavica, kto je ti súdený,“ v klasicky vešteckej atmosfére so sviečkami a v príslušnom „outfite“ hovorí sexi veštkyňa naivnej ruskej „dévočke“ v tesne postbubertálnom veku. V rozhovore pokračuje nevinná Nastenka, hanblivo klopiac oči: "Viete, bude to prvý raz, chcem, aby to bolo z lásky." 

Hana Fábry, GerilaGril: "Nech už by bola slovenská predvolebná hlasolapka vedená „kreatívne“ na putinovský spôsob alebo inak hlúpo, jej zámer je jasný. Len nehovoriť o skutočných problémoch! Len nedať najavo, že máme riešenia len pre seba. Len ututlať naše škandály! Len vyliať špinavé vriace maslo na hlavy politických súperov! Len byť na tomto karnevale za čistých, i keď všetci vrátane nás vedia, že kráľovský dvor nielenže je nahý, ale je aj riadne zahnojený."

Jana Zezulová (Možnosť voľby), Hana Fábry (Teplá politika): "Spoločnosť sa cíti – absolútne iracionálne – "neznámom" ohrozovaná, pritom nemá chuť sa niečo o "hrozbe" dozvedieť. A hoci by to Slovensko potrebovalo ako soľ, nemá žiadnu stratégiu, ktorá by zavádzala systematické vzdelávanie k ľudským právam."

Hana Fábry, GerilaGril: "Slovenský národ patrí k tým, ktoré si nechávajú „kydať na hlavu“ aj vtedy, keď je už džbán rozbitý a kasičku na opravy niekto vykradol. Parafrázujúc slová klasika, sedím na lepe a je mi dobre – to sme my. Naša tolerancia toho, čo je inde už neúnosné, sa zdá byť bezbrehá. Dokladujú to prázdne verejné priestranstvá, oprávnene a márne volajúce po davoch. S každým novým dňom je volanie námestí naliehavejšie, pričom zodpovednosť zaň nesú všetky strany, ktorá si kedy v tomto čudnom štáte stihli pričuchnúť k moci."

 Na Slovensku sa geometrickým radom rozširujú rady politikov a političiek, bohorovne nevšímavých voči dianiu na ulici. Ješitná zahľadenosť do seba, taká typická pre konce kariér, postihla významnejšie aj zúfalú mozgovú kôru Mikuláša Dzurindu, politika s najväčším množstvom otázok položených novinárom. A hoci zábavne ladenú vetu „Vôľu ľudí sme sa všetci zaviazali rešpektovať“ vypustil ako slzný plyn práve on, iste sa s ňou – ako jednou z mála – dokázali stotožniť aj jeho politickí odporcovia či vnútrostranícki oponenti.

Voľby nevoľby, kampaň nekampaň, z hrušky dolu. Poburujúce konanie, o ktorom bude reč, sa vymyká nielen pravidlám predvolebnej hry na záujem o voliča, ale najmä predstave o obyčajnej slušnosti a chápaní reality. Majme pri čítaní týchto riadkov na zreteli, že každý/á zo 150 poslancov a poslankýň Národnej rady SR vytiahne z vreciek daňových poplatníkov, teda aj z vášho, mesačne asi 3500 eur.

Hana Fábry, GerilaGril, spoločnosť s ručením utajeným: "Žraloci, gorily a sasanky si nezaslúžia, aby sme ich mená zneužívali na pomenovanie slovenských smradov."

Kde je cesta, tam nie je vôľa. Aj takto by mohlo znieť motto slovenského parlamentu i vlády postavené v protipóle k aktuálnym protestom a vášňam národa slovenského. A keďže ľud sa nedá zvoliť iný a ani gorily už nie je možné zahnať do zahmlenej džungle, zdá sa, že opäť po desaťročiach prichádza čas prebúdzania...

Kvalita spoločnosti sa dá hodnotiť aj podľa toho, ako je schopná sa postarať o tých, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu potrebujú. Už v tomto bode sa tu, v krajinke medzi Tatrami a Dunajom, môžeme začať zvíjať hysterickým smiechom. Chudoba si sama môže za svoju chudobu, lebo sa jej nechce makať. To je jasné. Práca sa predsa voľne váľa po zemi. Stačí sa po ňu zohnúť. 

 Reláciu avizoval český Blesk takto: "Jiří Menzel sa nezdráhal ani chvíľu a krásnu slečnu začal bozkávať na rameno a hladiť po nohách. Najprv bola nervózna, po chvíli si ale na "nežnosti" zvykla." Ešte aj bulvár pochopil! Žeby v štúdiu Krausovej show boli slepí, hluchí a nesvojprávni? Nie. Jednoducho vedia, čím pobaviť. Vedia, že môžu...

Kto problém nepomáha riešiť, je súčasťou problému. Apatia a aktívna účasť na probléme sú v tomto kontexte oprávnene kladené na jednu úroveň. Bohorovne, bez štipky empatie, alebo ak chcete ľudovejšie, bez kúska srdca v tele sa veľká časť slovenskej verejnosti neštíti podporovať dokonca aj násilné riešenia. Dokonca s radosťou. Dokonca na ženách a na deťoch. Neveríte mi, pretože ste si s prstami na biblii istí/e, že to nie je o vás.

Nech sa už v piatok okolo nás opäť preženie meteorit, nová hviezdna brána pretaví ľudské zlo v dobro (kiežby) alebo Black Sabath oznámi zrod koncertnej šnúry, pre Slovensko sa jeden zo zázrakov už udial. Európsky súd pre ľudské práva predbehol magický dátum o celé štyri dni.

Ak by dobré hospodárenie bánk malo byť dobrou správou pre ľudí, prečo potom tá večná mantra o uťahovaní a reformách a dokola stále to isté po každých voľbách?

Takto štátotvorne sa určite pýta klasik...

Kto priveľa počíta, je v nebezpečí, že sa prepočíta.
Theodore Fontane

Na newyorskej Wall Street, posvätnom mieste amerického finančného systému a rozhodovania o chode USA (a priľahlého vesmíru) sa odohráva neobvyklé predstavenie. Predstavenie s názvom okupácia. Presnejšie, okupácia davmi, nepokojnými s matrixom. Cieľ? Dať najavo, že národ pochopil – a odmieta – manipuláciu seba samého, ktorej sa na ňom dopúšťajú prostredníctvom demokraticky zvolených či naoko demokraticky vytvorených federálnych štruktúr majitelia zlatom nekrytého šustiaceho pokladu a držitelia dáždnika moci.

Málo ľudí je tak múdrych, aby si uvedomili, koľko zla narobili.
François de La Rochefoucauld

Slovensko, a nielen ono, je zahltené mediálnym a politickým šumom. Žiadna nová božia správa, viem. Zahltené je ale šumom nevídaným...

Podľa augustového prieskumu verejnej mienky agentúry MVK je najdôveryhodnejším slovenským politikom predseda Smeru-SD Robert Fico (33,2%). V závese za ním, hoci na krk mu príliš nedýcha, sa umiestnila premiérka Iveta Radičová z SDKÚ-DS. Získala 25,7 percenta hlasov, pričom ale až 23,9 percent ľudí si myslí presný opak.

Najprv prišli pre Židov, ale ja nie som Žid a preto som neurobil nič, aby som im pomohol. Potom prišli pre Rómov, ale ja nie som Róm a preto som neurobil nič, aby som im pomohol. Potom prišli pre antifašistov a ja som neurobil nič, aby som im pomohol. Potom prišli pre mňa! Ale nezostal tu nikto, kto by mi pomohol. (Jedna z mnohých modifikácií slov pastora Martina Niemöllera)

Poučiť sa a vyhnúť sa tak problémom najmä v podobe nepokojov, ktoré multikultúrnejšie krajiny ako my riešia s druhou a treťou prisťahovaleckou generáciu, to je cieľom Daniela Lipšica – rovnako ako jeho ideologickej súputníčky a predrečníčky Angely Merkelovej...

Začínal si v Bratislave so Slobodou zvierat, vytvoril si Ľudí proti rasizmu, s tvojím menom sa spája niekoľko ďalších organizácií a viditeľných akcií proti čiernobielemu videniu – za videnie farebné. Dnes veľmi výrazne kopeš za svoje ďalšie dieťa – za organizáciu, ktorá sa snaží do slovenského právneho poriadku pretlačiť reálne fungovanie striedavej rodičovskej starostlivosti o deti po rozvode rodičov...

Púšťanie lampiónov šťastia na viacerých miestach, nielen u nás, čelilo preto okrem dojatých reakcií aj kritike. Environmentálnej, ale aj bezpečnostnej...

Asi nemusím zdôrazňovať, že médiá majú silu hýbať spoločenskými a politickými témami. A to hýbať smerom, ktorý nezávisle od snahy o objektivitu vyhovuje tým kľúčovým hráčom, ktorí s povrázkami v rukách systematicky formujú obraz nazerania na problém, o ktorom je práve reč...

A preto Vám chcem, vážení hovorcovia a vážené hovorkyne, zaželať nielen verejné spoločenské uznanie, ale najmä šéfov a šéfky, za ktorých slová a činy sa nikdy nebudete musieť hanbiť...

Lepší moci hrst než práva pytel. České príslovie

Zdá sa byť nezmyslom zaťahovať akékoľvek prívlastky do príbehov hrdinov. V tomto prípade hrdiniek. Zvlášť, ak sa ten prívlastok spája s takou navonok súkromnou záležitosťou, akou je sexuálna orientácia...