Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Čo je to za titulok? Čo môže mať spoločné Anna Franková so žilinskými deťmi? Nespája ich doba, krutosť vojny, ani tragická smrť v lágri...

Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry 30. októbra 2017 s radosťou na sociálnej sieti Facebook oznámila: „Dnes sa podarili v Žiline veľké veci! 16 poslancov a poslankýň Mestského zastupiteľstva na návrh aktivistu a poslanca Ľuba Bechného zrušilo podmienku bezdlžnosti, ktorá bola prekážkou najmä pre chudobné deti z Bratislavskej ulice, aby sa dostali do svojich škôl po celom meste.“ Záujem dieťaťa v pondelok v Žiline zvíťazil nad inými záujmami. Tak ako sa o tom píše aj v Dohovore OSN o právach dieťaťa.

Z 30. októbra existujú však aj iné správy. Nesmierne smutné. V roku 1944, iba pár mesiacov pred koncom druhej svetovej vojny, sa v tento deň vydal transport 1308 žien z koncentračného tábora Osvienčim do iného koncentráku, do Bergen Belsenu. Pre sestry Margot a Annu Frankové to bola posledná cesta. Dievčatá zo židovskej rodiny sa „previnili“ iba svojím pôvodom. A s nimi milióny ďalších. Annu (1929 – 1945) preslávil denník, ktorý si písala počas viac ako dvojročného ukrývania sa pred fašistami v Amsterdame.

Niekto rodinu Frankovcov udal. Anna zomrela v tábore na týfus, jej otec Otto Frank ako jediný z rodiny prežil a našiel Annin denník. Chcem veriť, že ho ešte aj dnes číta množstvo ľudí nielen na Slovensku. Zvlášť mladých ľudí.

Žilinské mestské zastupiteľstvo aj napriek svojej novodobej skúsenosti s primátorom, ktorý by Rómom, vrátane detí, najradšej pridelil „malý dvor a veľký bič“, pretlo rasistickú pupočnú šnúru s nedávnou minulosťou a chudobným deťom z Bratislavskej ulice schválilo možnosť bezplatnej dopravy do školy. Áno, tým deťom, ktorých rodičia majú voči mestu dlhy a ktoré mali niesť následky za ich nesplácanie. Zrejme ako „motivácia“ pre rodičov, ktorým nikto nedá prácu už v druhej-tretej generácii, zato peniaze, kultivovanosť a pokoru od nich žiada takmer každý.
 

Anna neprežila vojnu. Zanechala nám však odkaz. Neprenosnú skúsenosť. Skúsenosť, ktorú musíme brať na vedomie, netváriť sa, že neexistovala, nemyslieť si, že v dnešnej modernej dobe podobné tragédie nehrozia. (Stačí sa obzerať okolo seba.) Nezabudnúť. Nenechať deti v núdzi iba preto, lebo sú takzvane iné. Aby Annina smrť mala – i keď to znie strašne – nejaký zmysel.

„Prečo sa každý deň vydávajú milióny na vojnu a ani cent sa nevenuje na zdravotníctvo, umelcom, chudobným? Prečo musia ľudia hladovať, keď v iných častiach sveta hnije prebytočná potrava? Načo, prosím vás, načo je táto vojna dobrá? Prečo ľudia nemôžu žiť spolu v mieri? Neverím, že vojnu robia len mocní, len tí, čo vládnu, a kapitalisti. Nie, aj malý človek vojnu podporuje. Inak by sa predsa národy proti nej už dávno pozdvihli! Napriek tomu všetkému stále verím, že ľudia sú v jadre skutočne dobrí."

Myslime na Annine slová. Vždy, keď môžeme ovplyvňovať životy. A to môžeme každý deň, každým slovom, každým činom. Myslime na Annu...