Strach o Veľkú lúku
20. 6. 2013
Bratislavské sídlisko Dúbravka po rokoch panelákovej zástavby z minulého storočia opäť bojuje so snahou vo veľkom stavať na jej historicky i prírodne cennom území, známom ako Veľká lúka. V Bratislave nič nové, poviete si. Smutné, ale pravdivé konštatovanie.
Je až nepochopiteľné, že už v časoch radostného socialistického rozvoja bol v súvislosti s budovaním sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka vydaný stavebný zákaz, ktorý zabránil ďalšej sídliskovej výstavbe. Zákaz, vďaka ktorému dnes ešte tušíme, ako kedysi mohla vyzerať stará Dúbravka. Susedia z Karlovej Vsi toľko šťastia nemali.
Podľa dúbravskej kroniky v 80. rokoch minulého storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta. Tieto, dnes by sme povedali ochranárske snahy nadviazali na úsilie z roku 1911, keď sa v Dúbravke (ktorá, mimochodom, vtedy ešte nepatrila k Bratislave) začali stavať prvé rekreačné chaty a miesto sa začalo hojne využívať na oddych, výlety i záhradkárčenie.
Pravdepodobne práve vďaka obyvateľom, ktorí v dobách viac alebo menej minulých prispeli k uchovaniu prírodného rázu časti územia Dúbravky, sa v lokalite Veľká lúka v roku 1982 našla najzachovalejšia rímska stavba na Slovensku, známa Villa rustica. Ide o voľne prístupné nálezisko pozostatkov kúpeľnej budovy z tretieho storočia, ktoré je od roku 1990 národnou kultúrnou pamiatkou.
Na tomto výnimočnom stredoeurópskom nálezisku žilo už od staršej kamennej doby asi dvesto generácií našich prapredkov. Ako uvádzajú archeologické pramene, pred nami územie obývali Kelti, Rimania, Germáni i Slovania. Ak si raz posedíte na kameňoch, opracovaných takmer pred dvetisíc rokmi, už nikdy neuvidíte Veľkú lúku inak. Villa rustica sa dotkne vášho najlepšieho ja. Či to platí aj pre developerov, také jasné nie je.
Načo tento malý historický exkurz? Ruku na srdce. Nevieme o našom hlavnom meste veľa. A o jeho mestských častiach mimo centra zrejme ešte menej. Pritom každá z nich má, ako vidieť, svoju do ďalekej minulosti siahajúcu históriu. Čím menej o nej vieme, tým viac ženieme vodu na mlyn prípadným – nevratným – developerským zásahom. Lebo tam, kde nie sú znalosti, nevzniká ani vzťah. A kde nie je vzťah, tam sa ľahšie likvidujú nelukratívne nezmysly. V tomto prípade pod „nezmyslami“ rozumej históriu a prírodu.
Iniciátor petície za zachovanie rekreačnej a poľnohospodárskej funkcie tohto územia Matej Nagy zdôrazňuje aj to, že Veľká lúka susedí s Chránenou krajinou oblasťou Malé Karpaty a s Národnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla. Obáva sa, že zmena územného plánu v prospech výstavby môže byť nepríjemným precedensom i pre ďalšie prírodné lokality v okolí.
Kráľova hora nad Dlhými dielmi, bývalé devínske vinohrady, Dúbravská hlavica… Tam všade je už dnes citeľný a viditeľný „rozvojový“ ruch. Obavy, že sa nezachová ich prírodné a kultúrne dedičstvo, sa zdajú oprávnené. Tak ja len, aby ste o tom vedeli. Lebo tam, kde nie sú znalosti…
Komentár bol napísaný pre denník Pravda, v ňom bol 20. júna 2013 publikovaný.
Komentár bol napísaný pre denník Pravda, v ňom bol 20. júna 2013 publikovaný.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
