Domy na zbúranie
Máte dom. Ten dom stojí na pozemku. Dom i pozemok sú vaše. Pozemok predáte bez toho, aby ste sa na tom dohodli s vašou rodinou, ktorá sa na dom pred rokmi poskladala. Rodina sa musela vysťahovať, nový majiteľ pozemku dal na bránu zámku, pred bránu uviazal strážne psy.
Rodina nemá adekvátnu náhradu. Býva teda po prenájmoch a míňa oveľa viac peňazí, ako by minula na prevádzku vlastného domu. Navyše prichádza o zisk od podnájomníkov.
Majiteľ pozemku chce dom zbúrať, hoci sa s majiteľom domu na tom zmluvne nedohodol. A už vôbec nie s rodinou, ktorá v dome bývala. A hoci sa majiteľovi pozemku môže hlavou preháňať predstava, že kúpa pozemku je to isté ako zbúranie domu, nie je to pravda. Nikde nie je napísané, že dom sa má a môže zbúrať.
Majiteľ pozemku je nervózny a rodina, ktorá sa domu prirodzene odmieta vzdať, sa súdia v dlhoročnom spore. Dom medzičasom navonok chátra. Jeho hodnota sa však nemení. Stále má svoju obrovskú cenu: architektonickú, ľudskú – i tú v eurách. Jeho dnešná nevábna podoba je viac problémom neporiadku a neudržiavania ako skutočného schátrania. Napriek tomu sa používa ako nátlakový argument búrania. Áno, hovorím o PKO.
Iniciatíva Bratislava otvorene sa k PKO opäť vracia, zaskočená najnovším vyhlásením štyroch bratislavských poslancov. Vraj už neexistuje lepšie riešenie ako si zbúrať vlastný dom, tvrdia poslanci. Zvláštne. Rodine, ktorá nemá kde bývať, jej dom je zdravý a je naďalej jej vlastníctvom, by také niečo ani vo sne nenapadlo. Prečo napadá búranie jediného verejného stánku kultúry svojho druhu v meste jeho vlastným poslancom, keď existuje množstvo pádnych dôvodov na jeho zachovanie, to vedia iba oni.
Jedno je však isté. Ak sa mesto – majiteľ domu – bezdôvodne vzdá a dovolí zbúrať vlastné budovy, tak o využití súkromných pozemkov pod nimi už bude rozhodovať iba ich majiteľ. A toho verejný záujem zaujíma určite menej ako generovanie svojho zisku.
Dnes teda rozhodne nestojí otázka tak, či sa PKO niekomu páči alebo nie. Ide o princíp. O to, ako pokútne mesto prichádza o svoj majetok, rodina o svoj dom, a všetci o spoločné užívanie domu i o zisk, ktorý by celkom nelogicky mal prejsť do rúk súkromnej firmy. Cui bono?
Ako zareaguje na list Iniciatívy Bratislava otvorene nový primátor, v ktorom ho zástupcovia iniciatívy žiadajú, aby zaujal principiálny postoj a naplnil predvolebné sľuby o zachovaní PKO pre kultúru a občanov? A ako nový poslanecký zbor?
„Chaos je to, čo nastane, keď nenastane nič. Bratislava sa stala paródiou seba samej, hovorí Boris Filan vo videu s názvom Rozvoj mesta Bratislava po roku 1989. A pokračuje: „Neodbornosť, chamtivosť a pocit beztrestnosti spôsobujú, že sa premárnili aj najväčšie šance zaceliť rany tohto mesta. Je neuveriteľné, ako sa dokážeme vzdať čohokoľvek: dvoch amfiteátrov, Dunaja, parkov, parku kultúry, futbalových štadiónov. Toľko toho nedokázali zničiť ani dve svetové vojny.“
Naozaj je nám to jedno? Nechce sa mi veriť...
